Deti a počítač
Pred veľkým, šedým počítačom sedí päťročné dieťa a strieľa na obrazovke lietadlá. Jeho oči, ktoré sú schované za tučnými sklami okuliarov, sú meravo upriamené na hru. Je bledé, lebo už niekoľko dní sa nebolo vonku hrať.
Deti a počítač – takýto hororový scenár majú pred očami mnohí rodičia. Majú strach, že ich dieťa sa nebude zaujímať o okolie, nebude vedieť nadviazať a udržať si priateľstvá a stratí schopnosť rozlišovať, čo je reálne a čo nie. Obávajú sa, že nenájdu záujem o hry s inými deťmi, pohyb vonku či šport.
Pre iných rodičov je nepredstaviteľné, ak už ich šesťmesačné dieťa nesedí pred počítačom nad hrami, pre neho špeciálne vyvinutými, ktoré ho majú, podľa ich mienky, čo najlepšie pripraviť na bežnú „prácu“ s počítačom.
Aj experti sa medzi sebou dohadujú – kedy je dieťa dosť staré na to, aby mohlo využívať počítač? Má sa deťom zobrať detstvo len preto, aby sa zoznámili s „umelou inteligenciou“, ktorá im môže vziať ich kreativitu? Alebo hravá forma zoznámenia sa s novým médiom už v škôlkarskom veku je nevyhnutnosťou, ak z nich má niečo byť?
Jedno je však isté: počítač je dnes pokladaný za „médium bežného dňa“. A bude hrať v nasledujúcich rokoch ešte väčšiu rolu v našich životoch. Pre dieťa je to jedno z mnohých médií na voľný čas, ktoré majú doma k dispozícii. Jeho výskyt začína byť čoraz bežnejší aj v domácnostiach. Deti nemajú žiaden strach pred technikou.
Obavy rodičov, že ich dieťa – ktoré príde do styku s touto technikou – sa stane závislým, sú nepodložené. Väčšina má veľa priateľov, športuje a nemá problém orientovať sa v reálnom svete. Dôležité teda je naučiť deti zodpovedne a zmysluplne používať médiá.
Prečo počítač prináša zábavu 
Rozhodujúce je, čo dieťaťu počítač prináša a čo na ňom robí. Ide o obsah – je úplne jedno, ktoré z médií ho sprostredkuje. „Detský software“ a od určitého veku aj internet môžu dieťaťu poskytnúť výborné možnosti učiť sa a hrať sa.
Multimediálnosť – teda možnosť, získať informácie z rozličnými spôsobmi – sa deťom páči. Raz sú to obrazy, útržky filmov, či k tomu priradené písmená, hovorený text, zvuky alebo tóny. Je oveľa jednoduchšie vysvetliť náročné témy pomocou obrázkov. To je prednosťou „detského softwaru“ typického svojou interaktívnosťou. Dieťa si môže samo určiť, kedy sa chce učiť. Klasické médiá ako televízor a rádio jednoducho chrlia informácie. Neprispôsobujú sa tempu učenia sa dieťaťa. Toto často vedie u detí k poruchám pozornosti alebo nepokojnosti, ak hodiny a hodiny trávia pred obrazovkou. Dobré detské hry a výukový software nevyvíjajú žiaden časový tlak. Dieťa môže medzitým snívať a so svojimi počítačovými hrdinami zažívať rôzne dobrodružstvá.
Počítač podporuje sebavedomie
Počítač neodvráva a nepozerá krivo, keď sa urobí niečo zle. Ponúka možnosť toľkokrát to opakovať, až sa to zvládne. Detský lekár a rodinný psychológ Wolfgang Bergman zaznamenal,: „že práve deti s poruchami pozornosti a reči pri hrách na počítači akoby rozkvitali. Práve tieto deti potrebujú na dosiahnutie úspechu okrem súcitu aj ohľaduplnosť, aby sa posilnil ich pocit inakosti a zoslabilo sa ich zameranie na dosahovanie výsledkov. V počítačovom svete s jeho pravidlami dôveruje postihnuté dieťa svojej schopnosti čítať a písať.“ Počítač podporuje sebavedomie a robí deti štíhlejšími – len rodičia musia počítač správne „naplniť“.
Kedy môže dieťa začať používať počítač?
V USA bol vyvinutý software už pre šesťmesačné deti. Vďaka nemu sa môžu učiť spoznávať farby, formy alebo časti tela. Avšak ako pozeranie televízie, ani dlhé vysedávanie pri monitore , nemá v tomto veku nič spoločné s učením. Malé dieťa spoznáva svet oveľa lepšie cez gombíky a chytanie vecí ako cez farebný blikajúci monitor. Vo veku 2-3 rokoch sa u detí rozvinie zvýšený záujem o „tú šedú vec“, ak rodičia pri nej trávia nejaký čas aj doma. Sediac na ich kolenách môžu chytiť myš do ruky, stláčať klávesy na klávesnici.
Existujú aj programy pre deti od 2 rokov. V nich sa najčastejšie rozprávajú príbehy, ktoré sú zamerané na rozvoj pozornosti a koncentráciu. Pozornosť dieťaťa je o to dlhšia, čím väčšie zaujímavosti sa mu ukážu.
V zásade platí – rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo na obrazovke videlo a čo pritom prežívalo
Tak vytvoríte spojenie s realitou. Ak napr. dieťa zažilo niečo neobyčajné na dedine, navštívte potom skutočnú dedinu – a ukážte mu, ako zvieratá skutočne vyzerajú.
Počítač môže ponúkať aj možnosti hrať sa. Výmena skúsenosti medzi dvomi deťmi hrajúcimi sa na počítači nemôže byť na škodu. Dôležité je samozrejme, aby dieťa malo dosť pohybu a hier aj vonku. Pol hodina pred monitorom bohato stačí. Pre predškolákov a školákov je v ponuke množstvo dobrých programov. Vďaka nim si dieťa môže hravou formou zopakovať, čo sa naučilo na vyučovaní. Pri dobrej hre sa akosi „zabúda“ na to, že sa vlastne učí. Pretože farebný počítač nemá nič spoločne so zaprášenou tabuľou, vôňou kriedy alebo zdvihnutým ukazovákom.
Môže dieťa používať internet?
Veľa rodičov si hneď pomyslí na heslá: sex, zákon a škaredé veci, ktoré na malé deti čakajú na World Wide Web. A predsa aj tu platí – správne využívanie médií, je polovicou úspechu. Ak má dieťa záujem spoznať internetové stránky, ktoré rodičia pokladajú za vhodné, nemôže sa stať nič zlé. Stále viac firiem ponúka „detské filtre“. Ide o software, ktorý sa inštaluje na váš prehliadač, ktorý nezobrazí stránky s vopred nadefinovanými slovami. Tieto slová sú podľa rôznych schém predpripravené, ale je možné ich aj prispôsobiť špeciálnym požiadavkám rodičov. Avšak musíme povedať, že najlepšie je, ak s dieťaťom „surfujete“ spoločne.
Pre iných rodičov je nepredstaviteľné, ak už ich šesťmesačné dieťa nesedí pred počítačom nad hrami, pre neho špeciálne vyvinutými, ktoré ho majú, podľa ich mienky, čo najlepšie pripraviť na bežnú „prácu“ s počítačom.
Aj experti sa medzi sebou dohadujú – kedy je dieťa dosť staré na to, aby mohlo využívať počítač? Má sa deťom zobrať detstvo len preto, aby sa zoznámili s „umelou inteligenciou“, ktorá im môže vziať ich kreativitu? Alebo hravá forma zoznámenia sa s novým médiom už v škôlkarskom veku je nevyhnutnosťou, ak z nich má niečo byť?
Jedno je však isté: počítač je dnes pokladaný za „médium bežného dňa“. A bude hrať v nasledujúcich rokoch ešte väčšiu rolu v našich životoch. Pre dieťa je to jedno z mnohých médií na voľný čas, ktoré majú doma k dispozícii. Jeho výskyt začína byť čoraz bežnejší aj v domácnostiach. Deti nemajú žiaden strach pred technikou.
Obavy rodičov, že ich dieťa – ktoré príde do styku s touto technikou – sa stane závislým, sú nepodložené. Väčšina má veľa priateľov, športuje a nemá problém orientovať sa v reálnom svete. Dôležité teda je naučiť deti zodpovedne a zmysluplne používať médiá.
Prečo počítač prináša zábavu
Rozhodujúce je, čo dieťaťu počítač prináša a čo na ňom robí. Ide o obsah – je úplne jedno, ktoré z médií ho sprostredkuje. „Detský software“ a od určitého veku aj internet môžu dieťaťu poskytnúť výborné možnosti učiť sa a hrať sa.
Multimediálnosť – teda možnosť, získať informácie z rozličnými spôsobmi – sa deťom páči. Raz sú to obrazy, útržky filmov, či k tomu priradené písmená, hovorený text, zvuky alebo tóny. Je oveľa jednoduchšie vysvetliť náročné témy pomocou obrázkov. To je prednosťou „detského softwaru“ typického svojou interaktívnosťou. Dieťa si môže samo určiť, kedy sa chce učiť. Klasické médiá ako televízor a rádio jednoducho chrlia informácie. Neprispôsobujú sa tempu učenia sa dieťaťa. Toto často vedie u detí k poruchám pozornosti alebo nepokojnosti, ak hodiny a hodiny trávia pred obrazovkou. Dobré detské hry a výukový software nevyvíjajú žiaden časový tlak. Dieťa môže medzitým snívať a so svojimi počítačovými hrdinami zažívať rôzne dobrodružstvá.
Počítač podporuje sebavedomie
Počítač neodvráva a nepozerá krivo, keď sa urobí niečo zle. Ponúka možnosť toľkokrát to opakovať, až sa to zvládne. Detský lekár a rodinný psychológ Wolfgang Bergman zaznamenal,: „že práve deti s poruchami pozornosti a reči pri hrách na počítači akoby rozkvitali. Práve tieto deti potrebujú na dosiahnutie úspechu okrem súcitu aj ohľaduplnosť, aby sa posilnil ich pocit inakosti a zoslabilo sa ich zameranie na dosahovanie výsledkov. V počítačovom svete s jeho pravidlami dôveruje postihnuté dieťa svojej schopnosti čítať a písať.“ Počítač podporuje sebavedomie a robí deti štíhlejšími – len rodičia musia počítač správne „naplniť“.
Kedy môže dieťa začať používať počítač?
V USA bol vyvinutý software už pre šesťmesačné deti. Vďaka nemu sa môžu učiť spoznávať farby, formy alebo časti tela. Avšak ako pozeranie televízie, ani dlhé vysedávanie pri monitore , nemá v tomto veku nič spoločné s učením. Malé dieťa spoznáva svet oveľa lepšie cez gombíky a chytanie vecí ako cez farebný blikajúci monitor. Vo veku 2-3 rokoch sa u detí rozvinie zvýšený záujem o „tú šedú vec“, ak rodičia pri nej trávia nejaký čas aj doma. Sediac na ich kolenách môžu chytiť myš do ruky, stláčať klávesy na klávesnici.
Existujú aj programy pre deti od 2 rokov. V nich sa najčastejšie rozprávajú príbehy, ktoré sú zamerané na rozvoj pozornosti a koncentráciu. Pozornosť dieťaťa je o to dlhšia, čím väčšie zaujímavosti sa mu ukážu.
V zásade platí – rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo na obrazovke videlo a čo pritom prežívalo
Počítač môže ponúkať aj možnosti hrať sa. Výmena skúsenosti medzi dvomi deťmi hrajúcimi sa na počítači nemôže byť na škodu. Dôležité je samozrejme, aby dieťa malo dosť pohybu a hier aj vonku. Pol hodina pred monitorom bohato stačí. Pre predškolákov a školákov je v ponuke množstvo dobrých programov. Vďaka nim si dieťa môže hravou formou zopakovať, čo sa naučilo na vyučovaní. Pri dobrej hre sa akosi „zabúda“ na to, že sa vlastne učí. Pretože farebný počítač nemá nič spoločne so zaprášenou tabuľou, vôňou kriedy alebo zdvihnutým ukazovákom.
Veľa rodičov si hneď pomyslí na heslá: sex, zákon a škaredé veci, ktoré na malé deti čakajú na World Wide Web. A predsa aj tu platí – správne využívanie médií, je polovicou úspechu. Ak má dieťa záujem spoznať internetové stránky, ktoré rodičia pokladajú za vhodné, nemôže sa stať nič zlé. Stále viac firiem ponúka „detské filtre“. Ide o software, ktorý sa inštaluje na váš prehliadač, ktorý nezobrazí stránky s vopred nadefinovanými slovami. Tieto slová sú podľa rôznych schém predpripravené, ale je možné ich aj prispôsobiť špeciálnym požiadavkám rodičov. Avšak musíme povedať, že najlepšie je, ak s dieťaťom „surfujete“ spoločne.